reklama

Zákon pre nikoho ?

Aj Vy máte problém nájsť reštauráciu, či bar, kde nemusíte krájať cigaretový dym vzápätí, ako vstúpite ? Vadí vám, že ste obeťou pasívneho fajčenia ? Podľa zákona ste v práve, avšak „byť v práve“ aj v tomto prípade zjavne nestačí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Od 1.11. tohto roka vošla do platnosti novela zákona o ochrane nefajčiarov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zákon, proti ktorému hlasovali iba traja poslanci bude bezproblémový. No nie je tomu tak. Vyvoláva stále mnoho otázok a jeho dodržiavanie je skôr v medziach sci-fi, ako reality. Hoci zákon svoju prvú podobu nadobudol už v roku 1997, jeho posledná novela vzbudila asi najväčší rozruch. Ak vám napadlo prečo je vôbec potrebné mať takýto zákon, odpoveď je jednoduchá. Za všetko hovoria čísla. Na Slovensku fajčí 37 percent populácie, z toho až 52 percent je vo veku 15-29 rokov. Medzi mládežou sa teda vytvorili dva nie príliš priateľské tábory. Je však prinajmenšom zaujímavé, že hoci sa nefajčiari sťažujú, že sa zákon nedodržiava, prakticky skoro nikto netuší, čo vlastne zákon upravuje a čo je mimo jeho kompetencie. O čom teda zákon v skutočnosti hovorí ?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre bežného človeka je asi najviac podstatná zmena, ktorá sa udiala až v jeho terajšej novele. Tá určuje, že v zariadeniach spoločného stravovania musí byť stavebne oddelená časť pre fajčiarov, ktorá musí byť umiestnená tak, aby ňou nefajčiari nemuseli prechádzať. V staršom znení totiž stačilo oddelenie tzv. „vzdušnou čiarou“. Táto úprava však vzbudila pochopiteľnú vlnu pohoršenia medzi majiteľmi stravovacích zariadení a skutočnosť je taká, že zďaleka nie všetky reštauračné zariadenia túto podmienku spĺňajú. Na porovnanie - v cukrárňach a v zariadeniach rýchleho stravovania je podľa zákona stanovený úplný zákaz fajčenia. Rovnako sú na tom prístrešky, zastávky a nástupištia pravidelnej osobnej, či vlakovej dopravy a okrem tzv. „fajčiarskych“ vozňov sa nesmie fajčiť vo vnútri žiadneho prostriedku hromadnej prepravy osôb. Čo na to hovoria aktívni fajčiari – vodiči autobusov ?. V každom prípade, niektorí z nich fajčia ďalej bez ohľadu na cestujúcich. Čo sa nás však týka asi najviac – je zakázané fajčiť v školských zariadeniach a študentských domovoch. Zákon však v istých prípadoch povoľuje vymedzenie priestorov určených pre fajčiarov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zákon teda máme. Dokonca dosť jasne hovorí o tom, čo sa smie a čo nie. Vymedzuje dokonca inštitúcie, ktoré sú podľa zákona povinné kontrolovať jeho dodržiavanie. Toto však nestačí. Aj keď budeme akokoľvek lojálny, fajčiari sú tí, ktorí by mali zákon dodržiavať. Ak sa vyskytnú medzi nefajčiarmi, mali by sa ich opýtať, či im nebude vadiť, ak si zapália a rešpektovať miesta, na ktorých je to buď zakázané, alebo nevhodné. Myslím si, že v tomto prípade sa jedná o základnú slušnosť. Zákon im predsa neukladá povinnosť prestať fajčiť úplne. Iba brať ohľad na ostatných. Opatrenia voči fajčeniu však nevadia len fajčiarom. Výskumy ukazujú, že ak by sa vyhlásil úplný zákaz fajčenia na pracoviskách, spotreba cigariet by sa znížila zhruba o 5 percent na človeka. Tabakový priemysel by tak prišiel každoročne o približne 30 miliárd korún. Aj toto sú dôvody, prečo je problém ovplyvniť fajčenie iba zákonom. Nie len fajčiari zostanú totiž v tomto prípade „ochudobnení“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nefajčiari vnímajú nedodržiavanie tohto zákona za jeho najväčšiu slabinu. A majú pravdu. Je celkom pochopiteľné, že nie je v silách polície kontrolovať aj tieto priestupky. Pokuty sa rozdávajú naozaj iba ojedinele. Avšak, musíme si uvedomiť, že je len na nás, ako sa k zákonu postavíme. Nestačí len zakázať. Každý, no však najmä fajčiari by si mali uvedomiť, že pasívne fajčenie je skutočná hrozba pre nefajčiarov a nie len nepodložená fáma. Britská komisia pre výskum vplyvu fajčenia na zdravie ľudí dokázala, že pasívne fajčenie jednoznačne spôsobuje rakovinu pľúc. Ak ste mu vystavený dlhodobo, riziko prudko rastie. Dym obsahuje asi 4000 chemických zlúčenín, ktoré sú z veľkej miery škodlivé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by sa ľudia viac pokúšali vžiť sa do kože toho druhého a viac si uvedomovali následky svojho konania, nemusel by žiaden takýto zákon existovať. Čím viac však ľudia začínajú myslieť len na seba, začínajú žiaľ vznikať aj takéto, podľa mňa zmätočné zákony. Úplne by stačilo, aby sa medzi ľuďmi opäť obnovila empatia a prirodzená slušnosť. A to sa vôbec netýka len fajčenia. Fajčenie je zatiaľ len jediný zlozvyk, ktorý si to „odniesol“. Nerobme zákony, ktoré zlozvyky upravujú. Snažme sa odstraňovať ich, aby sme mali krajší a plnohodnotný život.

Miloš Sidor

Miloš Sidor

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent vtipnej vysokej školy so záľubami : písanie, humor, irónia a mnohé iné. Zoznam autorových rubrík:  Náznaky poézieCestovanieÚvahy všedného dňaSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu