Pekne sa oblečiete, navoniate, ste pripravení oslniť a horsa v ústrety za kultúrou. Pri prípravách sa môže stať, že sa trochupozabudnete a len len že prídete do divadla na čas. A do divadla bysa nemalo chodiť na čas, mali by ste tam prísť skôr. Ak sa to však nepodarí,povedzme, že jeden príchod presne na čas sa bude tolerovať. Len neprísť po začiatku,to je katastrofa !
Vojdete dnu, začnete si vyzliekať kabát a chcete si hoodložiť do šatne. Tri sympatické slečny preberajú kabát z vašich rúk a zavesiaho na voľný háčik na stene. V tom si všimnete, že jedna z dám je vámakosi povedomá. Azda sa vám páči ? To zatiaľ nemôžete ani len vylúčiť. Čo v takomtoprípade ? Pokúsite sa nadviazať s ňou očný kontakt a udržiavate ho,ak ho ona nepreruší ? V tom prípade by sa však na vás mohli s nevôľouobrátiť ľudia stojaci za vami, pretože by ste v tom momente vyradili slečnušatniarku z jej typickej činnosti. A o čo horšie, aj ich kabátby zostal v ich rukách a oni by s ním trebárs museli ísť až napredstavenie. No predstavte si tú katastrofu ! Navyše nadviazať s ňou očnýkontakt nie je vôbec jednoduché. Všimli ste si, že sa stále otáča, vešia, rozdávalístky od vašich zvrškov...
Druhou možnosťou by bolo nadviazať neviazaný rozhovor. Alepoložme si otázku : „V šatni a za plnej prevádzky?“ To vyznieva akonepodarený žart. Azda zostáva už len možnosť počkať, kým sa všetci ľudia dostanúdo sály a v šatni nastane kľud. V tom prípade by ste mali šancu,kdežto problém nastáva práve v divadelnom pravidle : „prísť skôr, nevkročiťpo začiatku!“ Tak by ste si hádam museli vybrať. Buď šatniarka, alebopredstavenie. Diabolská kombinácia. Naskytá sa otázka, čo zvoliť za vetu prvéhokontaktu. Herec hercovi zvyčajne po predstavení položí otázku : „Aké bolo dnespublikum ?“ Hádam by sa táto otázka dala parafrázovať : „Akí boli dnes ľudia, vľúdni?“ alebo jedna z horších variant : „Máte niečo v šatni ešte voľné ?“Odvážni jedinec by sa ale mohol spýtať : „Čo robíte po predstavení, slečna ?“Avšak ona by pohotovo odpovedala : „Budem v šatni, o ôsmej začína ďalšiepredstavenie.“ Ako vidíte, nie je to jednoduché. V prípade, že sa Vám tovôbec nepodarí a vy prídete nie len o šatniarku, ale aj o polovicupredstavenia (do prestávky, ak nejaká bude), tak je to priam hotová katastrofa.
Zámerne som však vynechal postoj slečny šatniarky. Čo ak jejnie ste sympatický a ona s vami nechce komunikovať ? Možno sa hanbí,alebo len nemá svoj deň. V takom prípade nebudete mať so sebe lepšou vetouprvého kontaktu žiadny úspech. A to pri pomyslení, že ste si pokazili celýdeň je teda nezávidenia hodná situácia.
Tak tam teda stojíte, rozmýšľate ako rozlúsknuť tento oriešok,občas hodíte očkom po mladej slečne, aby sa na vás nezabudlo. Tuho premýšľate,veď je to na vás aj vidieť. V tom vás z jemnej letargie prebudí príjemnýženský hlas : „Prepáčte, chcela som sa opýtať, nepoznáme sa náhodou ?“ A pri pohľade do šatnetam vidíte stáť už len dve.
